MX 250F modely 2008

Čo je tým, po čom sme všetci tak tužíli cez sviatky? Nemali sme až toľko času ako Ježiško aby sme si skontrolovali zoznam ... do pekla veď my sme ani len žiaden zoznam nemali! Ale predsa, boli by sme ochotní sa staviť o najobľúbenejší pár svojich čižiem, že nová dvojkolka sa nachádza na prvých priečkach toho Vášho zoznamu. Svätý Mikuláš má kopec práce s viazaním sladkých a ovocných balíčkov po celý rok, a tak sme sa rozhodli, že mu ušetríme starosť s hladaním najlepšej F 250-tky, ktorú by Vám napchal do čižmy. Dekorácie na vianočnú oslavu sa niesli v nasledovných farbách: červená, žltá, modrá a zelená. Stačí už len odbaliť pozlátko a obliznúť si z našeho 4-príchuťového lízatka - MotoUSA modely 250F 2008.

Keďže tieto porovnávačky sa po rokoch stávajú starými platňami, ktoré hrajú dookola to isté - rovnaké moto, rovnaké trate, tí istí testovací jazdci ..atď., tak sme v roku 2007 skúsili trošku zamiešať karty vypadnutím zo zhnednutej Californie a presunutím sa do zazelenej časti južného Oregonu. Za cieľom hľadania motokrosovej krásky sme zoradili stroje, dodali trochu domácej príchute vďaka Ryanovi Huffmanovi - najrýchlejšiemu jazdcovi predošlej sezóny, no a potom nám začalo snežiť.

zostava

Dostali sme príučku a zobrali si z nej morálne ponaučenie. Motorky sme si zohnali pozdejšie, ako ostatné časáky a tak testovačka po vďakyvzdaní na severe krajiny nebola tým najlepším nápadom. Zlizli sme čo sa dalo, pozliepali sme slušný test z mokrého prostredia a odprisahali sme, že tento rok strávime zimu v teplejšom podnebnom pásme. A presne tak sme aj urobili. Napriek tomu naradíčko ostáva to isté a taktiež sme si neodpustili domáceho strelca že by trošku ponaháňal stopky. Predošlí Federálny víťaz AMA 500 Chuck Sun po druhý krát vylomil dvere na Las Vegasskej klietke a pripojil sa k posádke MCUSA. Doprovod mu robili pracovník a majiteľ Evomx Inc, Carter Gurneé a náš stály člen Alvin Zalamea.

Ďaľšou konštantou sú nepochybne mechanický hráči. Honda prišla s obhajcom titulu CRF250R, Kawasaki priniesla KX250F v snahe zachrániť titul z roku 2006, Suzuki ponúkla neosvedčenú ale stále zlepšujúcu sa RM-Z250 a Yamaha prihodila YZ250F, stroj ktorý toto všetko začal. Aj keď sme sa zúfalo snažili vyhnúť plátnovému foteniu, ktoré má akurát tak príťažlivosť uschnutého lajna, nie celkom bezdôvodne je južná California Mekkou motokrosu a rozloha brutálnych tratí tiež nieje malá. A tak sme mašiny, továrenských technikov, jazdcov a zápisníky priniesli na Starwest Mx a Cahuilla Creek, kde na nás čakalo uši rvúce bláznovstvo, po ktorom sme hodili stroje na brzdu.

Samozrejme, že s tak rozdielnymi štýlmi jazdy a jazdcami sa aj ich názory uberali všetkými stranami takisto ako aj obmedzovače, do ktorých sme neustále trieštili. No i napriek tomu sme dospeli k definitívnym rozhodnutiam. Viď nasledujúcich pár riadkov ...

2008 Yamaha YZ250F

Yamaha zámerne postavila YZ250F na štýl Mello Yello (citrusová malinouka), no nebude to len čistou náhodou, že osviežujúci, jemne karbonátovaný nápoj už nieje vidieť v chladiacich boxoch denných podnikov a na benzínových pumpách. Určite je to decentný nealkoholický nápoj, ale dnes už ľudia očakávajú akýsi energetický kopanec od plechovkového šumítka. A tu sa do chladiacich boxov dostávajú nápoje ako Monster Energy, SoBe, Red Bull ... ak chápete kam s tým mierime.

Hoci na brzde YZ-F skončila pri 12ooo ot./min, najvyššie z celej skupiny, no vyhodnotené údaje prichadzajúce od zadného kolesa boli zjavne nižšie v porovnaní s lídrom tejto skupiny - takmer až o 8%. V niektorých prípadoch sa dá výkonostný deficit prekonať, podľa toho ako sa sila kobyliek prenáša na zem, no u Yamy sa posádka zhodla, že sa jedná o definitívnu nevýhodu. Kruťák je tiež jedným z tých nižších, obzvlášť v nízkych točkách. Modrý stroj si začína trochu nadbiehať oproti ostatným, keď už sa blíži k obmedzovaču, ale i napriek tomu dáva pocit akoby ho poháňalo len nejaké imaginárne zadné koleso.

V závere testu sa Chuck Sun o YZ-F vyjadril nasledovne:" Yamaha bola veľmi hladká, plynulá a ľahko sa s ňou jazdilo. No akoby celý čas vrešťala, síce zamakala pri hranici obmedzovača, no nikam to neviedlo. Oproti ostatným jej dosť chýba spodok, no sila pekne narastá do stredných otáčok a pokračuje to až k maximu. Je veľmi podobná 450-tke svojimi charakteristikami."

A tam je pes zakopaný. U 450-tky sa plynulý a krotký nárast výkonu prejavuje na rýchlejších časoch a predĺženej vytrvalosti, no pri štvrťlitroch je potrebná agresivita v spravaní. Yamaha zrejme nesúhlasí, keďže svoj 250-kový motor dynamikou nemení už posledných pár rokov, no my apelujeme k zmene. Niekto by už mal konečne škrtnúť iskru pod modrým zadkom a priniesť to celé k životu. Nárast kompresného pomeru z 12,5:1 na 13,5:1 to nezatiahne.

Až na trošku vyslabnutý motor je Yamaha veľmi potešujúcim náradím. Jednoznačne v jazdcovom trojuhoľníku ponúka najviac priestoru a masívne stupačky zaručujú, že sa v ňom jazdci môžu nastaviť podľa aktuálnej potreby. Jediná sťažnosť na ergonomiku prišla od našeho domáceho, nepriateľa značky ProTaper, ktorý zrovna neupredňostňuje seriové rajdy. Komfort sa v spojení s YZ-F spomínal dosť často. Nielenže bol stykový obvod jazdca a motocykla veľmi vyhovujúci, ale aj odpruženie od Kayaby zvyšovalo náklonnosť k jazde v sede.

"Schvaľujem Yamahin trúfalý krok", vraví Sun, "rozhodnutie nájsť mäkké nastavenie, ktoré skutočne spapká hrbolce v jemnom podaní bez toho aby to šlo na doraz. No pre moju váhu je tam trošku veľa pohybu."

Hilderbrand, ktorý je hmotnostne porovnateľný ale zjavne pomalší, tiež pochvaľoval zhovievavú náturu Kayaby a udelil jej vysoké hodnotie. "Je veľmi plynulé, ale zdá sa že často ide takmer na doraz. Ale je to v poriadku pretože ostáva mäkké a s kompresiou progresívne narastá útlm. Zadok taktiež vkuse drží stopu."

Yamaha je jediná z Japonských výrobcov čo nepoužíva široké, plochostranné nosníky na jej hliníkovom ráme. Tu sa viacmenej naše názory rozchádzú. Niektorí jazdci uprednosťňujú senzáciu štíhlosti a iní zase majú pocit, že sa nieje nohami čoho chytiť - skoro ako so ženami:). No v každom prípade Yamaha disponuje dobrým rámom, no a práve v tejto oblasti máme pocit, že hlasovacie žetóny priniesli tak trochu klamlivé výsledky. YZ-F skončila na poslednom mieste v hodnotení rám/ovládateľnosť, no bola by lož tvrdiť, že sme boli nespokojní s tým ako si Yama počínala či už na drsných rovinkách alebo v zákrutách.

VIDEO YAMAHA

2008 250F Motokros - hmotnosti

hmotnosti v librach a percentualne zatazenie na prednom kolese

S hmotnosťou 99,8 kg je Yamaha najťažším členom nášho kvarteta. Rozloženie hmotnosti je rovnaké so 49% váhy na prednom kolese, no úprimne si nemôžeme priznať, že sme mali pocit väčšej hmotnosti u Yamahy ako u ostatných modelov. Jediné pripomienky čo sa týka hmotností boli v tom zmysle, že Suzuki a Honda sú porovnateľne ľahšie, ale ani jeden z motocyklov nebol opisovaný ako ťarbavý. No bohužiaľ každé kilo sa ráta, obzvlášť keď mašiná dychtí po výkone. Veľmi radi by sme Yamahe ponúkli vyššiu priečku, ale pokiaľ jej nejaký ladič nevdýchne kúsok inšpirácie, na tento deň si bude musieť ešte počkať.

2008 Kawasaki KX250F

Pre tento test sme mali v úmysle nahodiť biele čísla na čiernom pozadí, ale tým by sme ukrátili Kawasaki, ktorá ako jediná ponúka čierne tabuľky v sériovom vybavení. Fakt, ktorý našim očiam neušiel, a ktorý z estetického hľadiska oceňujeme. Vlastne ak by sa hlasovalo len o výzore, Kawa by určite vyhrala. Teda vôbec nepopierame módnu posadnutosť v našom športe, ktorú má Kawasaki zvládnutú na jednotku. Zelená s čiernou je horúcim lístkom, stačí sa len spýtať Mitcha Paytona (majiteľ firmy ProCircuit), a taktiež sezóna 2008 bude obnášať čierne disky aby sa zvýraznili čiselné tabuľky. Keby už len to správanie motocykla zodpovedalo jeho výzoru. A v niektorých aspektoch ho aj podáva, ale keď sadlo aj to posledné zrnko prachu ... KX250F skončilo na tretej priečke.

"Kawasaki so svojím trvalým záťahom v strednom pásme bez akéhkoľvek šklbnutia triafa priamo do čierneho," vraví Sun vo svojom opisovaní motora. "U KX-F som bol trocha viacej závislý na spojke."

"Nieje tam toho toľko ako u CRF," tvrdí Gurneé o spodku KX-F v porovnaní s vedúcim motorom v skupine. "Rozkýcha sa niekde v strednom pásme a ťahá až po vrch, ale jednoznačne ju v tom pásme treba držať. A všimol som si, že som radil častejšie ako na CRF."

Z pohľadu hrubej sily si Kawa počína hneď za svojou bývalou partnerkou, RM-Z. Na čierne zadné koleso sa prenáša sila o stáde 32-och koní, ktoré v spodnom pásme prevyšujú konkurenčné stajne a niekde medzi 7K až 9K ot./min sa sily opäť vyrovnávajú. Odtiaľ nastáva záverečný šprint, ktorý končí pri 10800 ot./min, a od tejto hranice až po tú červenú sa konkurencia vzďaľuje, takže treba radiť skoro a častejšie. S kruťákom je to podobne, ten vrcholí pri 8600 ot./min kde je k dispozícii 23 Nm, ale opäť ... vyhýbajte sa obmedzovaču.

Práve celé to radenie je problémom. Byť hladký v celom tom procese si vyžaduje nemalú námahu. Pripusťme si, Kawa síce nemá nemožné prehadzovače, ale v tejto skupinke sa nájde zopár jedincov, z ktorých su priam rodení výhybkári, ako napríklad Suza a Honda. Tieto dve sú proste hladkejšie ako nahé finalistky želé-zápasenia v dievčenskom klube.

Kawasaki skončila na poslednom mieste v kategórii prevodouka/spojka a práve táto slabina nám behala mysľami keď prišlo k záverečnému hodnoteniu. Priame prepojenie medzi motorom, sekavou prevodoukou a lepkavou spojkou zatienili silné stránky motora. Jednou vecou, ktorú si všimol každý z nás, bol zdanlivý pocit vyššej rýchlosti vďaka najhlučnejšej a uši trhajúcej rúre zo všetkých prítomných. Jednoznačne šteká, ale bohužiaľ brechot je nepriamo úmerný zákusu.

Porovnateľná s Yamahou a Suzuki, takmer pozdĺž celej trate, no miestami zeleného monstra držalo odpruženie v pozadí. Všetci z jazdcov mali totižto problémy s nastavovaním zadného tlmiča aby fungoval tak ako u ostaných motocyklov. Celkovo bolo pruženie trošku nevyvážené a najväčšmi sa to prejavovalo pri dopadoch a pri naštrbených "zuboch". Vydla aj tlmič niesú zlé. Naša frustrácia bola stimulovaná neschopnosťou pohnúť sa smerom vpred pomocou kliknutí. Ale Showy predsa len lepšie spolupracovali pri lámaní vynklov. No vďaka pevnému a stabilnému rámu bolo KX-F uspokojivé pri maximálnom vypalovaní.

"Kawasaki má schonosť vymetať zákruty ako pri jazde po koľajniciach a to s vyváženým pocitom," vraví bývalý AMA šampión. "Seriové nastavenie podvozku bolo pre mňa trošku divné. Zadný tlmič síce lietal celým sklzom, no nestranný podvozok z tejto mašiny robí vymetača tobogánov."

1,3 kg delí Kawasaki od Hondy a Suzuki (99,3 vs. 98), ale ani jeden z našich testovacích jazdcov nepociťoval túto extra hmotnosť. Výrazy ako predvídateľná a stabilná sa tu utrusovali ako krutóny na zelený šalát.

KX-F nezískalo najvyššie hodnotenia v spojení s najvyššou rýchlosťou, ale naopak z jej spomaľovaním. V najsúťaživejšej kategórii brzdy skončila druhá za Hondou. Jedinou vecou odoberajúcou prvú priečku bola o niečo menej pozitívna odozva na brzdovej páčke. KX-F ma lupeňovité kotúče, 250mm vpredu -dvojpiestikový strmeň a 240 mm vzadu - jednopiestikový strmeň.

Žiadny z jazdcov nehodnotil Kawu ako celkovú víťazku, dôvody sa dočítate nižšie, ale i tak si získala druhé miesto a zopár tretích miest. Vo svojom konečnom hodnotení rozštiepila Suzuki a Yamahu presne stredom. Ak si znechutený zaverečným rozhodnutím, prečítaj si "Za Moje Vlastné" na konci tohoto testu a uvidíš, že Kawasaki toho ponúka vcelku dosť.

VIDEO KAWASAKI

2008 Suzuki RM-Z250

Takmer jej vydalo presunúť sa z najhoršieho miesta na prvé, ale Suzuki nedokázala poraziť jednu zo svojich konkurentiek v rade 2008. I napriek tomu, hneď po prvej jazde sme mali pocit, že Suzuki má dobrý potenciál viesť túto skupinku na čele. Tak! Môžme sa potľapkať po chrbte, pretože sme mali pravdu. Na všetkých z testovacích jazdcov nová Suzuki zapôsobila nesmierne dobre.

Náš strelec by mohol využiť trocha silnejšie grády v spodných točkách, obzvlášť na natlačenej Starwest, ale napríklad náš veterán, Sun, si prísun výkonu v spodnom pásme pochvaľoval. "Silný prechod od spodu do stredných otáčok spolu s tuhým nastavením odpruženia získali pre Suzuki tesné druhé miesto v celkovom hodnotení," vraví.

Avšak, jednou z často spomínaných tém od všetkých štyroch jazdcov bolo pochvaľovanie si excelentného ťahu v strednom pásme, ktorý tento 249cc mlyn DOHC ponúkal. Niektorí radili trochu skôr, iní to zase pre zmenu točili až k nebesám, ale všetci okomentovali ako skvele Z250 ťahá v srdci otáčkového pásma. A taktiež pohľad na graf z motorovej brzdy potvrdzuje, že schopnosti obzvlášť v červenom pásme sú silnou stránkou motora. Už len Honda pučí väčší výkon zhruba od 11 000 ot./min, ale i v tejto hranici su grafy dosť porovnateľné. Neberiac do úvahy zenit Yamahy pri 12K, Suzuki vymláti svoje maximálne HP minimálne o 600 točiek vyššie ako Honda alebo Kawasaki. A grafy krútiacich momentov len opakovane potvrdzujú chrabrosť dlhej skrine u RM-Z.

Hoci držať malé Z-čko v dlhých výjazdoch na trati Cahuilla o nejaký ten prevod nižšie bolo úplne normálne, no vďaka chutnej prevodovke a najjemnejšiemu ťahu spojky na 5-stupňovú skriňu sme mali chuť kvaltovať vyššie. Honda v tejto kategórii predstihla Suzuki len o chlp a pravdepodobne to bolo kôli "krátkemu" neutrálu. Je to síce skvelá vec na trati, ale zato riadna sviňa keď treba nájsť neutrál v depe, počas nakladania alebo aj na trati ak to chcípne. No aj napriek tomu, suprovo odstupňovanú prevodovku a ľahkosť používania na trati prijmeme v hociktorý deň.

Našli sa jazdci, ktorí boli s rozložením kokpitu spokojní, ale aj takí ktorým to až tak nesedelo. Avšak dvojkolískový hliníkový rám pod zadkom sa páčil každému. Jazdci ohodnotili ergonomiku a ovládacie prvky ako jedny z najneoblúbenejších, spolu s Kawasaki. No podvozok/rám a ovládanie už bola celkom iná liga. Suzuki si získala tri hlasy pre druhé miesto a jediným jazdcom, ktorý ju nedal hneď za Hondu, bol náš nováčik - viacej mu sadla Kawa. Inžinieri odviedli skvelú prácu a zkonštruovali predok, ktorý spraví presne to čo mu jazdec prikáže - fakt ktorý sme postrehli hneď na "Prvej Jazde", a ktorý nás aj naďalej ohuroval počas tohoto testu. O niečo menej tuhosti v tohoročnom ráme umožnilo 21-palcovej Dunlopke zakúsnuť sa a držať bez ohľadu na to či sú alebo niesu koľaje, dokonca aj na hladkom alebo utlačenom povrchu. Ak sa raz dostane do dobrej stopy, drží ako na koľajniciach. Veterán a expert, Sun, si myslel, že to držalo až do takej miery až sa jazdec musel mimoriadne polohovať a prenášať váhu aby mu neuletel zadok.

Aj keď neskončila na poslednom mieste ani v jednej z hodnotených kategórii, Suzuki sme zjadili za jej odpruženie. Vnútorné púzdra síce boli stužené pre tento rok, no vydla je ešte stále zafixovaná a nedokonale kopýruje terén. Práve pár týchto sťažností ohľadom tvrdosti prednej vydli mali za následok porážku oproti progresívnej Showe na Honde a ultrapružnej Kayabe u Yamahy.

Všetci testovací jazdci priniesli zhodné výsledky pri Suzuki až na pár malých nezhôd. Vo všeobecnosti sa všetci zhodli na zakorenenej prednej vydle, špicovom ťahu v stredných otáčkach a brutálnom ráme. Bohužiaľ napriek všetkým kvalitám, ktoré RM-Z ponúka, sme boli presvedčení, že jej to stačí len na druhé miesto v tohoročnom teste.

"Možno že najlepšia vec u Suzuki je to ako ľahko sa s ňou jazdí," vraví Hilderbrand. "Ale dôležitejšie je to, že sa s ňou dá jazdiť rýchlo. Síce sa nájde zopár vecí čo by si každý z nás želal aby boli ináč, no s väčšinou z nich sa dá jazdiť alebo si vyžadujú len minimálnu adaptáciu. Alebo sa môžu spraviť pomocou jednoduchej výmeny, ako napríklad vyššie alebo kratšie riadidlá pre vylepšenie ergonomiky, alebo napríklad zmeniť pomery jednodlivých prevodových stupňov pre iný výkonostný charakter. Avšak najdôležitejšia je skutočnosť, že zatiaľ čo predošlé ročníky, ktoré sme doposiaľ testovali, boli veľmi fádne a nezaujímavé, tohoročný model je chuťovka na jazdenie a to z dobrého dôvodu."

VIDEO SUZUKI

2008 Honda CRF250R

Tento rok nám Honda uľachčila prácu tým, že nám dala na výber. Možnosť prvá bola o vypisovaní veľa slov o tom aká CRF250R 2008 je a tou druhou bolo mlčanie. Mohli by sme sa totiž to pustiť do dlhých opisov o tom aké perfektné hodnotenia obdržala a opísať každý malý detail jej dominacnie. Ak len jednoducho potrebujete vedieť, že Honda zrušila všetkých súperov a jednohlasne bola vyhlásena za najväčšiu s pomedzi týchto malých motoriek, tak potom si možete kľudne zrušit Váš i-netový prehliadač a vrátiť sa späť k praci - CRF250R je tento rok bez pochýb ultimátny Japonský štvrťliter.

Vďaka minuloročnému víťazstvu s prehľadom sme už dopredu vedeli, že CRF je dobrý stroj. No ani sme len netušili, akú sladkú pieseň nám v roku 2008 zaspieva za zásluhy dvojitého výfukového tlmiča. Samozrejme ako aj u CRF450R a CRF450X, veľkou novinkou testovacieho motocykla bol revolučný tlmič riadenia HPSD (Honda Progressive Steering Damper). Verzie prototypov HPSD sa už pekných pár rokov používali na továrenských súťažiakoch, takže predtým ako Honda zaviedla tento výmysel do sériovej výroby, mala už všetky muchy vychytané. Extra stabilita dodávaná systémom umožnila inžinierom nahodiť sadu 22-milimetrových okuliarov a vysledok je fenomenálny.

Jediné porovnanie, ktoré nám ušlo, je priame hodnotenie s modelom 2007. Síce každý jeden jazdec pociťoval aký je to precízny, stabilný a ochotný vymetač zakrút, no predsa by nebolo odveci mať po ruke starší model, pretože rozdiely by boli obrovské. So svojim žiletkovým ovládaním imponovala všetkým od začiatočníkov až po profíkou. Nielenže CRF zahýba rýchlejšie ako čokoľvek v našom teste, ale rovnakou autoritou si drží aj vrchnú stopu v tobogánoch. Zalamovanie s prava do ľava v koľajovitých esíčkach na Starwest je priamym dôkazom svižnosti červeného stroja. HPSD takisto príde v hod aj na rozbitých rovinkách alebo v húpakoch. Rýchejší jazdci boli schopní využívať pozitívne vlastnosti stabilizátora v húpakoch, ale i pomaľší jazdci odcenili pevnú stopu v zjazdoch na Cahuilla Creek a obzvlášť pri vypalovaní do kockatého "U" vrcholca. Nakldanie dole kopcom priamo na toho bastarda môže vyústiť do excelentného testu medzi spodnou bradou jazdca a penovým chráničom hrazdičky na rajdách. Avšak neotrasiteľné správanie Hondy pod kopcom umožňovalo drbnúť tam o kvalt vyššie ešte v nájazde. Kdežto u iných strojov to nebol vždy príjemný pocit.

Ďaľším dôvodom prečo Honda dokáže nabiehať na prekážky agresívnejšie sú tlmiče. Showa prišla so supertvrdou kombináciou, ktorá sa nám ľahko upravovala na mieru a ani to veľa nepýtalo. Nováčik bol tým, ktorý mal s nastavovaním najväčšie problémy, ale aj on bol 100% spokojný po niekoľkých jednoduchých kliknutiach. Kasna a podvozok dodávajú veľmi sebaistý pocit. Dosadanie odpruženia na doraz nieje žiaden problém, ale to ako ten podvozok hltá "zubaté naštrbeniny" je priam úžasné a to bezohľadu či ideš plný gas alebo či brzdíš ešte aj ušami. A keď už sme pritom, ísť plný gas bola jedna z najoblúbenejších vecí, ktoré sme s víťazom tejto rozstreľby robili. Herecký výkon motora je viac rozhodujúci u štvrťlitrov ako v možno ktorejkoľvek inej triede a motor Hondy disponuje najväčším výkonom aj najväčším krutiacim momentom ako ktorýkoľvek iný japonský tátoš. Merania na brzde len potvrdili to čo naše pocity vykrikovali na trati - Honda je pekelne rýchla ! Krása tohoto mlyna s jednovačkovým hriadeľom spočíva vo ventiloch. Väčšina motocyklov chytí druhý dych v určitom bode ale s Hondou je to akoby druhý dych chytala v celom otáčkovom pásme.

"Výkon je tam stále," vraví Sun a pootáča svoje pravé zapästie ako nazornú ukážku. "Ak vezmeme do úvahy, že je to 250F, nikdy som nemal pocit že by mi motor niekde niečo vysel. Brnknutie po spojke bolo vždy postačujúce a motocykel vždy zareagoval veľmi dobre."

Na rozdiel od predošlích rokov, jazdci sa tentokrát nesťažovali na žiadne spomaľovanie pri veľkých skokoch, ale náš profík si to pár krát všimol u Kawasaki a u Suzuki. Honda jazdí čistejšie, silnejšie a koniec koncov rýchlejšie ako jej model 2007 alebo ako hociktorý z modelov 2008. Má vyšší výkon (34 hp, 24,4 Nm), je najľahšia (98 kg s prázdnou nádržou) a má najlepšiu reputáciu čo sa týka postavej kvality a trvanlivosti. Už len tieto kvality sami o sebe poukazujú na výťaza tejto porovnávačky. Teraz už len pridať perfektné hodnotenia od testovacích jazdcov v kategoriách motor, rám/ovládanie, odpruženie, brzdy a celkové jej hodnotenie a prvá priečka v tomto teste sa CRF250R nemôže zaprieť.

Dokonca aj v kategóriách, ktoré úplne nerozmietla (ergonomika/kontrola jazdca a prevodouka/spojka), 250R i tak vyhralo. CRF-ko si zaistilo 24 prvenstiev z celkového počtu 28 (86%) v siedmich kategóriách, od štyroch testovacích jazdcova to všetko skomponované z dvoch kompletne odlišných skúseností na trati. Ako sme povedali, Honda nám prácu v roku 2008 ušetrila. A či je Vašim cieľom vyhrávať preteky alebo si len zajazdiť pre radosť, s CRF-kom sa Vám to bude robiť ľahko.